Archives for 

Nemecko

Môj malý kúsok Paríža v Berlíne

Celý môj EVS /european voluntary service/ príbeh sa začal kliknutím na túto stránku, kde sa momentálne nachádzaš aj ty.

Keď som si prečítala oznam o tom, že sa hľadá človek s francúzsko-nemeckým srdcom na dobrovoľnícku službu v Berlíne, neváhala som ani sekundu a hneď som si preštudovala všetky podmienky.

V danom momente som pravdu povediac veľmi nevedela, čo je tá EVS-ka, ale matne som už o nej počula predtým. Keď som zistila, aké všetky výhody má, povedala som si, že to nemôže byť zlá vec. Práve naopak. Keďže sa nemčinu učím už od gymnázia, avšak nikdy som nemala príležitosť hovoriť viac, bola to pre mňa skvelá príležitosť. Rovnako s mojou láskou k francúzskemu jazyku a kultúre to bol pre mňa ideálny projekt.

????????????????????????????????????????????????????

O necelý mesiac a pol som už sedela v lietadle na ceste do mesta mladých – Berlína. Až prvý deň v práci som spoznala bližšie moju hosťujúcu organizáciu, pre ktorú som celý rok mala pracovať. Volá sa “Centre français de Berlin“ alebo po slovensky „Francúzske centrum v Berlíne„. Po milom privítaní mojimi, väčšinou francúzskymi kolegami som bola príjemne prekvapená atmosférou, ktorá panovala na celej chodbe. Pomaly mi boli predstavené všetky oblasti, ktorým sa naše centrum venuje a rovno som sa zapojila do práce.

EVS v Berline Slavomira Stibelova (3)

Asi najväčším šokom bolo pre mňa pracovať s nemeckým a francúzskym operačným systémom na počítači, kde som zo začiatku fungovala viac menej „po pamäti“. Po čase som si však zvykla na to, že i v bežnej komunikácii je u nás každodennou realitou preskakovať z nemčiny do francúštiny a naopak. Na začiatku sa mi samozrejme zabehávalo ťažko do oficiálneho vyjadrovania a mailov, ale týždeň po týždni sa to lepšilo. V práci som vďaka filozofii rozvoja osobnosti mala možnosť vyskúšať si takmer všetky oblasti od administratívy, organizácie podujatí, písania správ až po účtovníctvo. K tým najzaujímavejším častiam pre mňa však patrilo usporadúvanie interkultúrnych tréningov pre skupiny cestujúce na dlhšiu dobu do Francúzska, coaching – pracovné poradenstvo, alebo spoluorganizácia a sprevádzanie skupín na projektoch.

EVS v Berline Slavomira Stibelova (2)

Zoznam už spomenutých úloh zhruba načrtol tri hlavné oblasti, ktorým sa centrum venuje. A teda oddelenie sprostredkovania práce, stáži, poradenstiev; oddelenie školských výmen a v neposlednom rade oddelenie mládežníckych projektov a profesionálnych výmen s trefným názvom „Tandem Paris_Berlin“. Vďaka mômu EVS projektu som mala možnosť vyskúšať si prácu s mládežou, ale aj skupinami dospelých, ktorých som spolu s ďalšími kolegami sprevádzala na projektoch. Celkovo som sa zúčastnila na štyroch projektoch, z ktorých sa dva konali v regióne Brandenburg, dva boli vo Francúzsku /Paríž a Agon Coutanville-Normandia/ a rovnako asi troch prehliadok Berlína so skupinami Francúzov. Keďže viacero výmen, ktoré sa organizujú v rámci Centre français je trilaterálnych, mohla som využiť aj znalosti z angličtiny, resp. sa priučiť polštine.

Z profesionálneho hľadiska mi to dalo neskutočne veľa, aj čo sa týka vybavovania oficiálnych záležitostí, korešpondencie, či telefonátov. Kebyže mi niekto pred rokom povie, že raz budem po zazvonení telefónu schopná sa prispôsobiť jazyku volajúceho a plynulo prepínať z nemčiny do francúzštiny, asi by som sa iba zasmiala, ale ešte necelý mesiac si budem toto privilégium s radosťou užívať. :-)

EVS v Berline Slavomira Stibelova (8)

Popri tomto mojom bohatom pracovnom živote v „CFB“ som si stíhala v rámci možností  užiť si aj skvelé EVS výhody. Medzi ne jednoznačne patrili semináre, počas ktorých sme si s ostatnými dobrovoľníkmi vymenili skúsenosti, jazykový kurz v pracovnom čase, ale aj cestovanie vo voľnom čase za ostatnými kamarátmi- dobrovoľníkmi po celej krajine. Vďaka EVS som stretla nespočetné množtvo mladých inšpiratívnych ľudí z celého sveta, ktorí prežívali podobné zážitky a ktorí rovnako vedeli, že ich tento program posúva vyššie nielen v pracovnej oblasti, ale aj v osobnom raste. Som presvedčená, že rovnako interkultúrny aspekt v tomto zohráva jednu z najväčších úloh. Síce už pred tým som viac cestovala, ale nikdy som nikde nežila dlhšie ako mesiac, preto som nemala kedy zažiť „kultúrny šok“ resp. všimnúť si rozdiely vo zvykoch a tradíciách. Celé toto obdobie v zahraničí mi nielenže pomohlo spoznať nemeckú a francúzsku kultúru bližšie, ale hlavne si lepšie uvedomiť hodnoty a črty tej našej. Viackrát sa mi stalo, že sa ma niekto opýtal, aké najväčšie rozdiely som si všimla medzi týmito kultúrami v porovnaní s našou. Ja som však naopak objavila veľa veci, ktoré máme s Nemeckom spoločné a to aj na jazykovej úrovni.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Ešte mi do konca môjho projektu zostáva celkovo necelý mesiac, ale už teraz trošku začínam smútiť, pretože to bolo pre mňa naozaj privilégiom podieľať sa na EVS a pracovať pre Centre français de Berlin. Bude mi ľuto nechať tu všetkých tých skvelých ľudí, ale jedno z pravdivých „cliché“ je, že spomienky a zážitky mi zostanú ešte dlho. Pred sviatkami som sa v rámci vianočného posedenia stretla s viacerými dobrovoľníkmi z Berlína a Brandenburgu /vďaka mojej koordinujúcej organizícii Sportjugend Berlin/ a uvedomila som si, aký silný je „EVS spirit“, pretože aj napriek tomu, že sme sa nepoznali, mali sme veľa spoločného. Títo mladí ľudia síce všetci sledujú cieľ vlastného osobného rastu, ale zdieľajú spoločnú filozofiu, vďaka čomu prikladajú ruku k dielu prácou na výnimočných projektoch a môžu byť príkladom viacerým z nás. Verím, že mi tento „spirit“, nadšenie a pozitívna energia vydrží ešte dlho a že tak budem môcť motivovať ďalších mladých k tomu, aby rovnako urobili krok do neznáma a zažili tento neopakovateľný zážitok.

EVS v Berline Slavomira Stibelova (6)

EVS v Berline Slavomira Stibelova (4)

PS: Chcela by som sa poďakovať celému tímu Mladiinfo, že dávajú možnosť mladým ľudom obohacovať ich životy o EVS zážitok, ale rovnako aj mojej koordinátorke zo Sportjugend, či tímu mojich drahých nemecko-francúzskych kolegov v CFB a rovnako Janke, ďalšej dobrovoľníčke zo Slovenska, ktorá mi bola počas mojej EVS veľkou oporou.  ĎAKUJEM!

 

Slavomíra Štíbelová

EVS od 1.2.2013 – 31.1.2014

Projekt v Centre français de Berlin, Nemecko, Berlín

Byť opatrovateľ a osobný asistent v Nemecku

Práce ako opatrovateľ a osobný asistent v Nemecku čakala na Martina. Tu je jeho skúsenosť. Martin Bernát, Hamburg, 15.1.2013 – 14.1.2014, organizácia: BHH Sozialkontor.

opatrovatel_osobny asistent_v_nemecku_martin (1)

Pôsobím ako dobrovoľník EVS Haus am Eilberg v nemeckom štáte Šleswisko Holštaimsko asi 30 km vzdialene od Hamburgu. Pôsobím na oddelení pedagogických služieb čo sú vlastne sociálny pedagógovia. Môj projekt ma názov mladí Európania pomáhajú ľuďom zo zdravotným postihnutím.

opatrovatel_osobny asistent_v_nemecku_martin (5)

Náš dom sa nachádza v peknom prostredí v okolí je veľa lesov a prírodných jazier. Do Hamburgu je pravidelne spojenie metrom. V Blízkosti sú dve moria Severné a Baltické asi tak do 100 km. Prostredie je príjemnejšie ako u nás, je tu chladnejšie a častejšie tu prší. Klíma u nás na Slovensku sa skôr podobá klíme v Južnom Nemecku.

opatrovatel_osobny asistent_v_nemecku_martin (6)

V našom dome sa nachádza asi 35 obyvateľov sú to prevažne vozičkári.

opatrovatel_osobny asistent_v_nemecku_martin (7)

Mnohí sú ťažko zdravotne postihnutí nedokážu sami jesť a mnohí majú problémy s rozprávaním. Naše oddelenie sa vlastne zaoberá voľno časovými aktivitami týchto obyvateľov.

opatrovatel_osobny asistent_v_nemecku_martin (2)

Chodíme s nimi na koncerty na výstavy na rôzne festivaly a podobne. Chodíme s nimi nakupovať na prechádzky po okolí.

opatrovatel_osobny asistent_v_nemecku_martin (3)

Ako dobrovoľníci máme aj služby v kaviarni pre týchto obyvateľov. My dobrovoľníci sa s nimi pravidelne hráme rôzne doskové hry. Každú sobotu varíme spoločne s obyvateľmi. Pravidelne sa s nimi hráme rôzne doskové hry najčastejšie Človeče, nezlob se. A toto je moja izba.

opatrovatel_osobny asistent_v_nemecku_martin (4)

Moje EVS v Nemecku

Pre začiatok vám len poviem, že to bolo jedno z mojich najlepších životných rozhodnutí (neberte momentálne do úvahy moje sklony všetko exagerovať), naozaj!

europska_dobrovolnicka_sluzba_v_nemecku_lucia_skutkova_mladiinfo (3)

Tento článok píšem v hlave už dobré dva mesiace, lenže…lenže doteraz nejako nebol čas. Na začiatku dobrovoľníckej služby som mala plno chuti niečo písať, len nebolo o čom, potom sa to rozbehlo a aj a už zas nebolo kedy. Ale rozhodla som sa to napraviť, pretože chcem, aby aj ľudia u nás (teda napríklad aj vy!) vedeli, o čom vlastne to EVS je.

Vybrala som si Nemecko, pretože som študovala nemčinu na vysokej a okrem toho som mala ten (pre mnohých nepochopiteľný) sen, odsťahovať sa sem. Tak veru. A neľutujem. Nijaký kultúrny šok sa nekonal, pretože Nemecko som už dobre poznala a dosť veľa som tu precestovala, rovnako mám aj nemeckých kamarátov, takže som vedela, čo ma očakáva. (No vlastne klamem, kultúrny šok som zažila, ale nie z Nemcov, ale z mojej lotyšskej spolubývajúcej, ktorá má viac než laxný prístup k upratovaniu, ale nevzdávam sa a snažím sa v nej vypestovať nejaký ten pocit zodpovednosti voči nášmu spoločnému upratovaciemu plánu.)

europska_dobrovolnicka_sluzba_v_nemecku_lucia_skutkova_mladiinfo (1)

Novou skúsenosťou bola pre mňa moja práca. Vybrala som si projekt, pre ktorý mám teoreticky aj vzdelanie – prácu v mládežníckom centre. (Ale všetci vieme, ako sú na tom slovenské pedagogické fakulty, všakže, veľa praxe som počas štúdia nezažila.) Po takmer piatich mesiacoch môžem úprimne povedať, že som si vybrala skvelo. Na začiatku to bolo trochu ťažké, napriek perfektnej nemčine bolo pre mňa často ťažké porozumieť mládeži, tá vám totiž kašle na to, že nepoznáte toľko slangu! (Okrem toho, kým niektorí pochopili a zapamätali si, že nie som Nemka, trvalo im to aj dva mesiace. Zrejme má dnešná mládež naozaj poruchy pozornosti…)

V práci sa momentálne cítim naozaj dobre. Mám super (a mladých) kolegov, ktorí pre mňa dokonca usporiadali welcome party hneď v prvý týždeň. Baví ma to, čo robím a svoje nápady môžem hocikedy realizovať. Môžem sa tiež zúčastňovať aj na iných projektoch. V Jene je nás totiž až deväť dobrovoľníkov a teda aj celá kopa organizácií, ktoré sa venujú rôznym činnostiam. Zároveň sa všetci poznáme a teda nie je ťažké vidieť aj do iných projektov, prípadne sa niečoho zúčastniť.

Hneď v októbri, teda druhý mesiac môjho EVS, som mala možnosť pripraviť a viesť štvordňový divadelný workshop pre mládež zo stredoamerického štátu Nikaragua. Mám nejaké skúsenosti s divadlom, ale nie až tak veľké, aby som si úplne verila a okrem toho – tie decká vedeli iba po španielsky! Hovorila som si, no dokelu, to dopadne… ale neodmietla som. Vymyslela som teda koncept, dostala som tlmočníkov a šlo to, dokonca rýchlejšie než by som chcela. (A musím povedať že boli oveľa vďačnejší než znudená nemecká mládež, ktorú musíme občas vyslovene uplácať koláčikmi – nesmejte sa – aby niečo robili.)

europska_dobrovolnicka_sluzba_v_nemecku_lucia_skutkova_mladiinfo (5)

Veľa ľudí sa ma pýta, čo vlastne robím v takom centre. Takto vám poviem – občas mi to pripadá ako job snov, ale niekedy sa aj nudím (prípadne nemám dosť intelektuálnych podnetov), ale celkovo je to vlastne perfektný projekt. Naše centrum sa orientuje na mládež od 12 do 27 rokov, v praxi sú tam v podstate najstarší asi 17-roční. Mojou úlohou je byť tam pre nich, keď majú chuť niečo robiť (rozumejte – presviedčať ich že hrať ping-pong je lepšie ako visieť na facebooku), prípadne môžem sama organizovať nejaký krúžok. Takže od septembra, kedy som tam začala, som sa ohromne zlepšila v stolnom futbale, ping-pongu a spoznala som nejaké herné konzoly. V tom ohľade som tak trochu mimozemšťan, lebo ma také hry nikdy moc nebrali, ale teraz už poznám SingStar (trochu prekvapujúco 13-roční najradšej spievajú staré nemecké šlágre z 80-tych rokov, bohvie prečo) (nemusím rozumieť úplne všetkému) aj JustDance. Každú stredu máme rádio-café, to znamená, že raz za mesiac máme k dispozícii pol hodiny vysielacieho času v miestnom rádiu a vždy pripravíme vysielanie na nejakú tému. (Najbližšie to budú nadávky a to je našim drahým deťom samo o sebe motiváciou, už teraz sa nevedia dočkať.) Máme nahrávacie štúdio s naozaj profi technikou, neverila som vlastným očiam!

Každý štvrtok organizujem ešte s dvoma nemeckými praktikantkami kreatívne dielne, každý piatok máme varenie. Viete čo, keď som prvýkrát videla to centrum, bola som v šoku. Všetko je tam nové, krásne, farebné a toľko možností! Je tam veľká kuchyňa, jedna klasická dielňa, kreatívna dielňa, koncertná sála aj s pódiom, nahrávacie štúdio a dve skúšobne (naozajstné skúšobne s dvojitými stenami a tak!) Druhý šok nastal, keď som videla, že tie nemecké decká to vôbec netankuje! Je to pre nich samozrejmosť a tak našou najťažšou prácou je presvedčiť ich, aby robili niečo zmysluplné. Niekedy sa darí, niekedy nie. (Ale tak je to všade, či?)

europska_dobrovolnicka_sluzba_v_nemecku_lucia_skutkova_mladiinfo (2)

Okrem týchto pravidelných ponúk organizujeme aj rôzne akcie, každý mesiac sa napríklad koná koncert rôznych mladých kapiel. Jedným celkom špeciálnym zážitkom pre mňa osobne bola kasíno-noc. Akcia s nocľahom, kam sa mohlo prihlásiť 20 našich teenagerov a hrať sa na kasíno, so všetkým čo k tomu patrí. Mala som na starosti urobiť dievčatám večerný make-up (neverili by ste čo to dá práce vysvetliť tým slečnám, že naozaj viem narábať so šminkami, aj keď nechodím každý deň do roboty zmaľovaná ako obrázok abstraktný) (prvá odvážna bola nakoniec moja kolegyňa a potom sa ostatné postavili do radu). Nasledovala večera a potom sme hrali (samozrejme len o hračkárske peniaze) ruletu, poker a blackjack. Boli to asi najlepšie nadčasy aké som kedy robila, to vám hovorím.

europska_dobrovolnicka_sluzba_v_nemecku_lucia_skutkova_mladiinfo (4)

Rovnako sa mi páči aj život v Jene. Jena je malé mesto, rýchlo sa zorientujete (dôležité pre mňa, mám orientačný zmysel ako hluchý netopier) a rýchlo sa zoznámite. (Nehovorím teraz o tom, že už poznám po ksichtoch ľudí z električky.) Je to výhodou, lebo nie je takmer jedinej party, kde by ste niekoho nestretli a tak nemáte ten pocit „och Bože, som cudzinec a cítim sa tak sám“. Okrem toho je nás tu deväť dobrovoľníkov a všetci bývame v jednom dome, a tak trávime relatívne veľa času spolu.

Moje EVS trvá zatiaľ necelých päť mesiacov a poviem vám, nemenila by som. Už teraz viem, že mi ten život bude chýbať. Ale kým tá temná chvíľa nastane, užijem si tu ešte vyše pol roka! =)

Lucia Škutková
Nemecko, Jena
projekt: Cultural diversity in Europe, 1.9.2012 – 31.8.2013
organizácia: Jugendklub Hugo

 

 

 

Súvisiace články

Informácie o programe Európska dobrovoľnícka služba

Naši dobrovoľníci v zahraničí

Fotografie z ďalších projektov na Facebooku – Európska dobrovoľnícka služba facebook_logo

Škôlka v Berlíne čaká na teba

Jedno z najpopulárnejších miest Európy, 3,5 miliónový Berlín čaká na open-minded človeka, ktorý sa chce vrátiť do detských čias, počas 1 nezabudnuteľného roka v Nemecku. 

Čo: 1 dobrovoľnícke miesto v rámci Európskej dobrovoľníckej služby
Kde: Berlín
Kedy: 1.10.2012 (možnosť posunu) – 30.9.2013 (12 mesiacov)
Hradené: ubytovanie, strava, vreckové, poistenie, 90% cestovné
Prihlášky do: 9.9.2012

O projekte

Názov projektu je Kinder in Bewegung (kids in movement). Dobrovoľník bude súčasťou tímu zodpovedného za aktivity pre deti – hry, projekty, stravovanie, exkurzie. Dobrovoľník bude mať možnosť realizovať svoje vlastné nápady na aktivity podľa svojho záujmu napríklad: hudobné, športové aktivity, divadlo, atď. Pracovná doba bude 5 dní v týždni od 8:30 do 16:00. Dobrovoľník bude mať svojho mentora a supervízora, ktorý ho budú podporovať v aktivitách a pri osobnom rozvoji.

Podmienky

Bezplatné ubytovanie bude zabezpečené na adrese: “Studentendorf Schlachtensee”, Wasgenstr. 75, 14129 Berlin. Dobrovoľník bude mesačne dostávať 375 € (strava 217 , vreckové 105 , doprava 53 ). Obedy budú prebiehať spoločne s učiteľmi a deťmi vo škôlke. Bezplatný kurz nemčiny, kompletné poistenie, ako aj 90% cestovných nákladov na projekt a späť sú súčasťou každého projektu Európska dobrovoľnícka služba. Cieľom projektu je predovšetkým rozvoj dobrovoľníka a zmysluplná práca, počas ktorej sa dá získať veľa nových skúseností a zdokonaliť sa v jazyku. Dobrovoľník bude mať samozrejme nárok na dovolenku (2 dni do mesiaca) a na Vianoce nie je problém prísť domov na Slovensko.

Prihlášky

Na adresu
ludmila.skulecova(a)mladiinfo.sk
pošlite do 9.9.2012 (nedeľa, 0:00):
– životopis v angličtine alebo nemčine

 motivačný list v angličtine alebo nemčine

Predvýber uchádzačov uskutočníme v Mladiinfo. Životopisy a motivačné listy najlepších kandidátov pošleme na konečný výber do organizácie v Berlíne.

Kontakt na koordinujúcu organizáciu v Berlíne

M.Acs(a)lsb-berlin.org
Maria Acs
Abteilung Allgemeine Jugendarbeit und Veranstaltungsdienst Internationale Jugendarbeit
SPORTJUGEND im Landessportbund Berlin e.V.
Jesse-Owens-Allee 2
14053 Berlin
Tel.: 030 / 30 002 – 195
Internet: www.sportjugend-berlin.de

Kontakt na vysielajúcu organizáciu Mladiinfo

evs(a)mladiinfo.sk
Ondrej Mäsiar
0907 330 521

Stránka materskej školy v Berlíne

Zadarmo na jazykový kurz do Nemecka

Štipendium: do 1050 EUR
Pre koho: študenti VŠ rôzne odbory
Trvanie: 3 – 4 týždne
Počet miest: 37
Uzávierka: každoročne 15.11.

Štipendium DAAD je proste super! Pre mňa znamenalo zmenu v živote. Už nikdy som potom neštudoval ako predtým. Študoval som týždeň hospodársku nemčinu na univerzite v Düsseldorfe v roku 2006. Práve boli v Nemecku majstrovstvá sveta vo futbale. Bol to úplne úžasný zážitok.

Prihlásiť sa dá každý rok v novembri. Nenechajte sa odradiť vybavovačkami. Aj keď to stálo pomerne veľa síl, keď tam už človek je na všetko zabudne a užíva si Nemecko a kurz.

Moja úprimná spoveď z tých čias a nejaké rada naviac je aj v tomto 3 minútovom videu.

Viac informácií na tejto stránke SAIA.

Autor: Ondrej Mäsiar

Prístupné každému, kto má rád ľudí, chuť naučiť sa cudzí jazyk a spoznať nových priateľov

Zrazu som ja, 160 centimetrová Slovenka stála pred vyše dvojmetrovým mužom, ktorému z jeho bohatej hrivy trčal nejeden šedivý vlas. Pohľad uprel priamo na mňa a povedal: „Sind Sie die Praktikantin aus der Slowakei?“ Neviem prečo, ale v tú chvíľu som začala hovoriť po nemecky tak dobre, ako som len vedela. Smiala som sa sama zo sebe, že som asi jediná, ktorá sa teší, že bude pracovať ZADARMO. No, aby som neklamala, nebolo to úplné zadarmo.

Ako každý rok, tak aj tento som už pár mesiacov pred ukončením školského roka, premýšľala o tom, čo podniknem cez prázdniny. Chcela som spojiť možnosť zlepšiť si moje jazykové znalosti so zábavou. Keďže každý výmenný kurz, ktorý sa uskutočňuje v zahraničí je pre mňa finančne náročný, musela som zvoliť inú alternatívu. Premýšľala som o brigáde v cudzine. No, na rad prišla dôležitá otázka: „Ako na to?!“ Väčšina ľudí, ktorých poznám a pracuje v zahraničí, či už je to v Nemecku, Českej republike alebo vo Veľkej Británii, je tam len vďaka známym, rodine alebo kamarátom. A kde je moja rodina? Moja rodina je tu, na Slovensku.

Hádzala som flintu do žita, keď tu zrazu z čistého neba prišiel návrh od našej učiteľky nemčiny (nemeckej národnosti). Celej triede ponúkla možnosť absolvovať praktikum (tu u nás to môžeme chápať ako dobrovoľnú prax) v seniorskom dome  v Berlíne, kde ona sama býva. Všetci sme boli nadšení. No, čo čert nechcel, nakoniec nám oznámila, že sa toho môžu zúčastniť len chlapci. Prečo? Pretože podľa jej názoru chlapci sú jediní, ktorí utlačia invalidný vozík. V skratke- ďalšie sklamanie.

No tento raz som to už nevzdala. Začala som písať žiadosti, maily a listy do všetkých seniorských domov v severnom Nemecku, či  do Hamburgu, Berlína, Hannoveru alebo Lübecku. Na tom nezáležalo. Jednoducho som tam chcela ísť a “sprechovať” celý mesiac. Dni pred prázdninami plynuli ako voda .Čas sa krátil a v mojej e- mailovej schránke ma nečakala žiadna pozitívna odpoveď. Keď som sa obracala na rodičov so žiadosťou o pomoc, odpoveď bola jasná „Chceme ťa naučiť samostatnosti. Nestrácaj nádej a pokračuj v tom čo doteraz!“ (V ten daný moment som na nich nevedela nájsť pekného slova. Dnes som im však za to vďačná).

Až raz, v jeden piatok som čítala mail z jedného nemenovaného seniorského domu v Lübecku. Napísali to jasne a stručne ako to len Nemci vedia a to, že sa veľmi potešia praktikantke zo zahraničia…

Týmto dňom sa začali vybavovačky (poistenie, prefocovanie osobných údajov, nákupy  bielych nohavíc, ktoré som si tam musela so sebou priniesť). Radosť však bola neopísateľná. Smiala som sa sama zo sebe, že som asi jediná, ktorá sa teší, že bude pracovať ZADARMO. No, aby som neklamala, nebolo to úplné zadarmo. Dostala som tam bývanie a stravu. To bol tiež z hlavných dôvodov, prečo som si tento typ praktika aj vybrala. Inak by som tam asi ani nezavítala. Spomínaná učiteľka nemčiny mi ešte pred odchodom poradila ako na vec. Vysvetlila mi, ako mám sedieť na pohovore, keďže Nemci veľmi pozorne sledujú aj reč tela. Predsa len nebolo to  ešte všetko isté. V hlave sa mi premietal obraz toho, ako sedím pred riaditeľom seniorského domu, nervózna ako pred popravou, neviem sa po nemecky vykoktať a ďalšie hororové scenáre…

Zrazu dňa 02.07. o 08:00 ráno som ja, 160 centimetrová Slovenka stála pred vyše dvojmetrovým mužom, ktorému z jeho bohatej hrivy trčal nejeden šedivý vlas. Pohľad uprel priamo na mňa a povedal: „Sind Sie die Praktikantin aus der Slowakei?“ Neviem prečo, ale v tú chvíľu som začala hovoriť po nemecky tak dobre, ako som len vedela. Našťastie nie som typ, ktorý má deficit slov v slovnej zásobe alebo príbehov, o ktorých by sa nemohol podeliť s ostatnými.

V uplynulých dňoch som spoznala mojich nových kolegov a ľudí, o ktorých som sa mala starať. Sami presne nevedeli, čo je v mojej náplni práce. Sama som sa musela doslova núkať, či vnucovať, či nemôžem s niečím pomôcť. Ráno som pomáhala pri obliekaní starčekov a stareniek, na stoly som servírovala raňajky a neskôr, v čas obeda som kŕmila dedkov a babky, ktoré to už sami nedokázali. Popritom som sa zaujímala o jednotlivé príbehy každého jedného z nich, ľudí starších ako 90 rokov. Fascinovalo ma, že sa môžem dozvedieť  o osudoch iných, čítať z vrások žien a mužov. Veľa som sa pýtala. Prežili predsa dve svetové vojny. Jedným slovom FÍHA.

Hoci som tam zo Slovenskej republiky bola sama, necítila som sa tak. Mala som to  šťastie, že kolega, približne v mojom veku, bol ochotný ukázať mi mesto, podniky, kde sa môžem dobre najesť a zabaviť. Mala som sprievodcu, ktorému som platila asi iba pekným úsmevom. Čas doslova cválal ako kôň na dostihoch, ani som si neuvedomila a už nadišiel deň odchodu. Neuveríte ale najviac ma mrzelo, že ako som odchádzala práve hlásili v rádiu, že konečne ma v Lübecku /v meste, kde som bola/ a síce aj v celom Nemecku nastať pekné letné počasie. :D Nikdy neváhajte!!! Pred cudzím prostredím majte rešpekt, ale žiaden strach!

Letná univerzita, vrelo odporúčam!

Čo je to už len za nápad stráviť niekoľko týždňov z dlho očakávaného voľna, slobody, teplých dní a nocí opäť štúdiom? Aj teba napadlo práve toto, keď si niekde začul spojenie letná univerzita? Tak vedz, že takto strávených niekoľko týždňov počas leta je skúsenosť, na ktorú sa nezabúda.

Na prvej letnej univerzite som sa zúčastnila pred tromi rokmi v Berlíne. Vďaka DAAD štipendiu a podpore jednej vzdelávacej nadácie som mala možnosť absolvovať 4-týždňový kurz nemeckého jazyka a odborný kurz na Freie Universität Berlin. Okrem toho, že to bola v tom čase pre mňa životná skúsenosť, pretože som prvý krát sama cestovala na dlhšiu dobu na miesto, kde som nikoho nepoznala, neovládala dobre jazyk danej krajiny a v podstate nevedela do čoho idem, keďže dovtedy som sa žiadneho vzdelávacieho pobytu v zahraničí nezúčastnila, bola to pre mňa zároveň jedinečná odborná skúsenosť. Profesor, univerzita, metódy výučby, kultúrna a názorová diverzita to bolo na úplne inej úrovni, na akú som bola u nás zvyknutá. Áno, bolo treba si niečo pripraviť, odovzdať nejakú úlohu a prácu, ale tým, že to bola pre mňa zaujímavá téma a metódy a spôsob výučby boli úplne iné, tak to šlo samo :)

Ďalšou pre mňa úplnou novinkou bola interkultúrna skúsenosť. Pracovať, zabávať sa a žiť nejaký čas medzi ľuďmi pochádzajúcimi z rôznych krajín Európy a sveta bolo to o čom som dovtedy len snívala, ale prežívať to bolo sto krát lepšie. Samotný Berlín je jedinečné mesto západnej Európy z hľadiska histórie, kultúry, umenia, životného štýlu. A nakoniec na čo nemôžem a najmä nechcem zabudnúť sú ľudia, ktorých som tam stretla. Nech to znie ako akékoľvek klišé, spoznala som ľudí, na ktorých do konca života nezabudnem.

Jednoducho bola to skúsenosť, ktorá mi otvorila oči, srdce a možnosti. Odporúčam všetkým!

Autorka: Katarína Karcolová

Stáž v Nemecku cez Erasmus

Štipendium: najmenej 430 €/mesiac
Pre koho:
všetci študenti VŠ už od 1. ročníka
Trvanie:
minimálne 3 mesiace – maximálne 1 rok
Uzávierka:
koniec februára

Už ti na škole všetci lezú na nervy? Stále tí istí spolužiaci, prednášky, cviká, stereotyp každodennej rutiny a nekonečné more zbytočných teoretických prác, ktoré čakajú len na svoju premenu v zberni druhotných surovín na kuchynské utierky. Nuda, nuda, nuda! Daj si pauzu a choď von zažiť svet na vlastnej koži! Načo si sa učil toľké hodiny tú anglinu, či neminu alebo iné jazyky. Neboj sa vykročiť na vlastných a svojou cestou na miesta, o ktorých sa ti ani nesnívalo. A hlavne, zisti ako to v zahraničných firmách funguje, že sa im tak darí :) A popritom všade so štatútom študenta, využívajúc zľavy na každom kroku.

Čo preto musíš urobiť:
– zaujímať sa o ponuky na tvojej škole a získať všetky infošky od koordinátora
– nájsť si zahraničnú firmu, ktorá Ťa príjme na stáž/internship/Praktikum
– splniť administratívu – životopis, motivačný list, výpis známok
– nenechať sa tým všetkým odradiť! a čakať či Ťa vyberú

Čo môžeš získať:
– grant na pokrytie časti nákladov (často stačí na všetky náklady)
– pracovnú skúsenosť v zahraničnej firme a zdokonalenie sa v cudzom jazyku (aj v Nemecku rozumejú po anglicky!)
– kopec nových kamošov spolu-praktikantov s ktorými pochodíš kopu miest
– nový pohľad na seba, čo dokážeš a v čom musíš ešte riadne pridať

Môj príbeh zo Žilinskej univerzity:
V treťom ročníku VŠ som bola v zimnom semestri na Erasmus štúdiu na FH Wien v Rakúsku. Páčilo sa mi a tak som sa rozhodla využiť v 1. ročníku Ing. aj šancu pre Erasmus praktickú stáž. Podala som si teda prihlášku, napísala som motivačný list a životopis a popritom som si hľadala firmu vo vybranej krajine v zahraničí, ktorá by ma prijala. Kvôli nízkemu rozpočtu a môjmu nie najoslnivejšiemu priemeru ma bohužial nevybrali a šance na získanie grantu sa razom rozplynuli. No čuduj sa svete, peniaze sa nakoniec našli a každý kto splnil požadované minimum bol nominovaný.  Tak som sa ešte viac zahĺbila do hľadania firmy, prečekovala som celý net, písala som žiadosti do rôznych firiem, no nikde ma nechceli. Nakoniec som reagovala na ponuku, ktorú poslala nemecká firma Amphenol Tuchel Electronics na Bratislavskú uni. Miesto, na ktoré som sa hlásila, už bolo obsadené, ale ponúkli mi iné. Bolo rozhodnuté. Vďaka individuálnemu študijnému plánu som mala už všetky skúšky hotové, takže neostávalo nič, len si nájsť ubytovanie a od 1. apríla som mohla začať stážovať. Skvelý polrok môjho života, kopec zážitkov, nové priateľstvá, nové skúsenosti. Nebolo to ľahké. No nezabudnite, že aj keď si všetko musíte tvrdo vybojovať sami, určite to bude stáť zato!

Praktické info ak chceš stážovať v Amphenole v Nemecku:
– miesto: Heilbronn, Deutschland
– jazyk
: nemecký, anglický!
– trvanie: min. 6 mesiacov – 2 roky
– praktikanti: z Dánska, Fínska, Ruska, Grécka, Švajčiarska, Brazílie.. na oddeleniach zákazníckeho servisu, marketingu, vývoja, skladu, automotive, mobile..
– odmena: áno
– dovolenka: áno ( 1 rok = 40 dní dovolenky)
– náklady: ubytovanie od 250 – 350 € , obed: 3,10 – 6,00 €, električka: 2,50 €/jazda, lekár: 10 € za štvrťrok, (celkovo mesačne spolu od ca 700 €),
– byrokracia: prihlásenie o pobyte na radnici, bankový účet

Držím Vám palce!

Amphenol_1CS-ASSAutorka: Júlia Beňadiková