ERASMUS STÁŽ: Dublin si ma získal! Stáž odporúčam

Em-í-el-áj-cí-ejdž-í… Počas letu z Bratislavy do Dublinu sa pre istotu učím vyspelovať moje meno. Väčšinou v lietadle spím, no dnes mi to napätie nedovolí. Tŕpnem, nech ma neosloví nikto anglicky hovoriaci, predstavujem si najbližšie tri mesiace v cudzom svete a v duchu si nadávam, čo som to zas spískal.

Ale pekne po poriadku. Je október a ja na webovej stránke mojej univerzity čítam ponuku zapojiť sa do Erasmus stáže. A nech mi o Európskej únií hovorí, kto chce, čo chce, hoci občas súhlasím, že ide o loď s deravým dnom, o podpore študentov zo strany Európskej komisie nemôžem povedať krivé slovo. Takže nezaváham a začína sa boj s časom. Na to, aby som našiel vhodnú prijímajúcu organizáciu, dohodol si podmienky a získal všetky potrebné dokumenty mám len pár dní. Keďže študujem žurnalistiku a stáž chcem zladiť s jazykovým kurzom, voľba padla na krajanské periodikum v anglicky hovoriacej krajine. Surfujem, googlim, rozposielam maily a čakám. Keď sa už hodlám vzdať, nachádzam časopis Slovak in Ireland, vďaka čomu o tri mesiace sedím v spomínanom lietadle

STÁLE MI JE ZIMA

Pôvodne som si myslel, že mojím najväčším nepriateľom bude aspoň spočiatku írska angličtina. Hlboko som sa však mýlil, problémom No. 1 je zima. Moja jazyková škola sídli v gruzínskej budove, ktorú postavili v roku 1750, takže stropy v niektorých učebniach svojou výškou pripomínajú skôr kaštieľ ako učebňu. A ako to už v Írsku býva, okná majú len jedno sklo a najmä počas teplejších januárových dní som mal pocit, že skôr bránia tomu, aby teplo preniklo z ulice dnu, ako tomu, aby nejaké teplo mohlo utiecť von. V podstate uniknúť ani nemá ktoré, keďže jeho zdrojom je len jeden elektricky ohrievač. Nič pre Slováka, ktorý je zvyknutý na prekúrené priestory. Moju povinnú dennú výbavu som tak bol okrem vreckového slovníka nútený rozšíriť aj o termoprádlo.

JA, TY, STRETNÚŤ, MCDONALD

S írskym akcentom napokon ani tak často neprichádzam do styku. V škole totiž stretnete veľa ľudí z Brazílie, Venezuely, Španielska, či Talianska. Prvé dni som mal preto pocit, že niekedy hovoríme skôr po španielsky ako po anglicky a našu učiteľku Wendy som obdivoval, ako dokáže pre mňa čudné znejúce slova identifikovať a mojich spolužiakov za ne dokonca pochváli. Po pár dňoch sa však všetko poddá a ja pomaly začínam, spočiatku len v prísudkoch, po prvýkrát v živote reálne komunikovať v angličtine. Keby však našu komunikáciu so spolužiakmi niekto počúval, myslel by si, že je to nejaká tajná reč. Pre lepšiu predstavu: „Ty hladný? Ja obed McDonald,“ pozýva ma na obed môj dobrý kamarát Enrico.

WIKIPÉDIA

Taká jazyková škola je občas lepšia ako encyklopédia. Priamo od ľudí sa totiž dozviete množstvo informácií o ich krajine a začnete sa na veci postupne pozerať inak ako doposiaľ. Na konverzáciu so mnou napríklad chodil Habib. Policajt zo Saudskej Arábie, ktorý nám opisoval, ako pri teroristickom útoku nálož roztrhala jeho kolegu. Habib sa teraz učí anglicky a verí, že ho vďaka tomu povýšia. Vidina lepšej práce do Dublinu láka aj mnoho Brazílčanov či Venezuelčanov, ktorí doma šetria, no pred kúpou vlastného auta či luxusnej dovolenky uprednostnili rok v írskej metropole. Írsko je totiž podľa nich jedna z najlacnejších anglicky hovoriacich destinácií. Študenti zo Saudskej Arábie zas v Írsku, podobne ako v Anglicku, Amerike či Austrálií môžu študovať vďaka podpore ich kráľa, ktorý vzdelanie považuje za svoju prioritu.

PARTY, PARTY, PARTY

Škola však nie je len Wikipédia a okrem infošiek o tej ktorej krajine a živote jej obyvateľov sa tu môžete napríklad dozvedieť, kde sa dá v Dubline veľmi lacno kúpiť kvalitný tabak, keďže väčšina študentov drahé cigarety nahradila vlastnými, kde vám predajú pintu piva za dve eurá a ako sa dá cestovať s 25 percentnou zľavou. Navyše, vždy je vo vašom okruhu niekto, kto vás pozve na párty či večeru s tradičným jedlom. Ja som už vyskúšal venezuelskú arepu, kórejskú polievku so zložitým názvom, no najmä nepríťažlivým vzhľadom ddeok guk a viem, aký je rozdiel medzi sushi a gimbab. Najbližšie ma čaká španielska paeja. No o tom možno nabudúce…

Lukáš Melicher
Publikované v časopise Slovak in Ireleland

Mohlo by ťa zaujímať