Mladí Európania a Európanky bez hraníc

Inštitút pre verejné otázky s podporou IUVENTY – Slovenského inštitútu mládeže uskutočnil kvalitatívny výskum Mladí Európania a Európanky bez hraníc. Jeho základom boli skupinové a individuálne rozhovory so štyridsiatimi ôsmimi mladými ľuďmi vo veku 18 – 32 rokov z rôznych regiónov Slovenska, ktoré sa uskutočnili v období od decembra 2011 do júna 2012 .Výskum sa zameriaval na migračnú skúsenosť mladých ľudí, jej vplyv na ich identitu, reflexiu kultúrnej diverzity a postoje k „iným“.

Z rôznych empirických výskumov a štatistických dát vyplýva, že migrácia z krajín východnej a strednej Európy na „západ“ sa odlišuje od migrácií, ktoré boli charakteristické pre západnú Európu v období ekonomického rozmachu v druhej polovici 20. storočia. Východoeurópski migranti sú dnes skôr „free movers“, voľne sa pohybujúci jednotlivci než natrvalo sa usídľujúci imigranti.

Možnosti a stratégie mladých migrantov ovplyvňuje prítomnosť rôznych podporných mechanizmov na národnej i medzinárodnej úrovni a rozšírenie pracovných možností po vstupe Slovenska do Európskej únie v máji 2004. Politika Európskej únie smerom k mladým ľuďom pomáha zvyšovať ich účasť na krátkodobých i dlhodobejších pobytoch v zahraničí cez podporné vzdelávacie programy ako napríklad Comenius, Erasmus, Jean Monnet alebo Leonardo da Vinci. Na národnej rovine sú to napríklad programy finančnej podpory Ministerstva školstva Slovenskej republiky, programy Rady Európy, programy Európskeho fóra mládeže a podobne.

Stratégie a motivácia mladých ľudí vycestovať

Skupinové diskusie s mladými ľuďmi ukázali najrôznejšie stratégie vycestovania do zahraničia za účelom dlhodobého i krátkodobého pobytu, ktoré boli podmienené ich súčasným statusom (pracujúci, študent), sociálnoekonomickým zázemím, regiónom, z ktorého pochádzali alebo individuálnym záujmom jednotlivca. Identifikovali sme pobyt v zahraničí počas strednej školy (za účelom štúdia), počas vysokej školy (za účelom štúdia alebo práce) a po ukončení vzdelania. Rozhodnutie vycestovať do zahraničia bolo prijímané zväčša individuálne samotnými mladými ľuďmi. Iba vo vybraných prípadoch bola idea vycestovať iniciovaná rodičmi (napríklad v prípade stredoškolských pobytov) alebo vyučujúcimi.

Celkovo bola hlavným a najčastejšie zdôrazňovaným aspektom a hnacím motorom túžba spoznať niečo iné, inú krajinu, získať nové zručnosti a poznatky, privyrobiť si a zdokonaliť sa v cudzom jazyku. Cudzí jazyk zároveň determinoval aj voľbu zahraničnej krajiny, do ktorej sa rozhodli odísť. Okrem pragmatických dôvodov v príbehoch rezonovali aj dôvody osobné – predovšetkým túžba osamostatniť sa od rodičov, či snaha získať finančnú samostatnosť.

U študentov bol pobyt v zahraničí skôr doplnkovou stratégiou – možnosťou privyrobiť si na svoje výdavky na Slovensku a zmysluplné využitie času medzi ročníkmi.

U absolventov či ľudí s ukončeným vzdelaním bola migrácia vo viacerých prípadoch dlhodobejšou ekonomickou stratégiou. Predovšetkým v skupinových diskusiách na strednom a východnom Slovensku rezonovala táto skutočnosť veľmi intenzívne. Medzi dôvody k mobilite patril aj záujem odísť za účelom poznávacích stáží, mládežníckych výmen či dobrovoľníctva.

Z hľadiska migračných stratégií mladých ľudí výskum sledoval aj spôsoby vyhľadávania možnosti vycestovať a kanály vycestovania. Najrozšírenejšími stratégiami mladých bolo vycestovanie „na vlastnú päsť“, využitie sprostredkovateľských služieb (pracovných agentúr) a prostredníctvom podporných mechanizmov pre mládežnícke mobility.

Čo pobyt v zahraničí prináša mladým ľuďom

Celkovo mladí ľudia zapojení do výskumu vnímali pobyt v zahraničí ako prínos do ich individuálneho života. Zdokonalenie sa – či získanie znalosti cudzieho jazyka, patrila k najčastejšie formulovaným prínosom zahraničného pobytu. A to predovšetkým pre tých, ktorí plánujú ostať na Slovensku a jazykové zručnosti považujú za dôležitý predpoklad pre uplatnenie sa na trhu práce. Získanie sebavedomia a odvahy patrilo k ďalším opakovane formulovaným prínosom migračných skúseností mladých ľudí, rovnako aj rozšírenie sociálnej siete priateľov a známych, či získanie nových kontaktov na ľudí v zahraničí.

Po návrate na Slovensko mnohí mladí ľudia vnímali niektoré skutočnosti inak ako pred odchodom. Skúsenosť so zahraničím im umožnila vidieť Slovensko „novými očami“, umožnila im oceniť skutočnosti, ktorých si predtým neboli vedomí, či naopak vidieť kritickými očami rôzne nedostatky. Vo výpovediach rezonovali pozitíva, kritika či jednoducho zvažovanie a porovnávanie podôb tej istej okolnosti v oboch krajinách. Pozitíva/negatíva života na Slovensku boli subjektívne a miestami aj protichodné. Kladne vnímali mladí ľudia napríklad kultúru života a práce, medziľudské vzťahy, občianske povedomie či kvalitu zdravotnej starostlivosti.

Kritickými očami videli najčastejšie spoločenské normy a hodnoty na Slovensku. Chýbala im určitá uvoľnenosť a nadhľad nad životom, záujem si život aj „užívať“. V porovnaní s inými krajinami reflektovali mladí ľudia napríklad rozšírený životný pesimizmus na Slovensku a vysokú hladinu stresu, ktorá im prekážala.

Objavil sa aj názor, že mnoho problémov v životnej a sociálnej situácii väčšinového obyvateľstva vyplýva z pasivity – neochoty migrovať a neochoty vyhľadávať aktívne možnosti.

Zmenená optika na „domov“ však nemala len podobu kritiky. Pre viacerých respondentov a respondentky sa po dlhšom pobyte zmenil koncept „domova“. Mladí ľudia formulovali skutočnosť, že si po pobyte v zahraničí začali jednoducho vážiť Slovensko. Vážiť si krajinu odkiaľ pochádzajú, kde žije ich rodina, kde sa cítia doma aj s nedokonalosťami, resp. nevýhodami aj výhodami.

Stereotypizácia a multikulturalizmus

Respondenti a respondentky opakovane deklarovali skúsenosť so stereotypizáciou Slovákov v zahraničí („východná Európa“), prípadne s negatívnym vnímaním cudzincov, ktorí v čase ekonomickej recesie berú domácim prácu. Mladí ľudia pociťovali aj prítomnosť „skleneného stropu“ v zahraničí. Cítili sa akceptovaní na pracovných pozíciách, ktoré by autochtónne obyvateľstvo nevykonávalo alebo v sektoroch, ktoré sú už v súčasnosti akceptované ako migrantské (napríklad cestovný ruch).

Väčšina respondentiek a respondentov mala bezprostrednú skúsenosť s multikultúrnymi pracovnými kolektívmi, pričom nie všetci prišli do priameho kontaktu s kolegami z majoritnej spoločnosti. Vo viacerých prípadoch pracovali v kolektíve zloženom výlučne z migrantov a vnímanie multikultúrneho kolektívu bolo vo všeobecnosti pozitívne. Respondenti a respondentky sami do určitej miery stereotypizovali „charakteristické“ vlastnosti jednotlivých národností, napríklad nemeckú „pedantnosť“, španielsku „lenivosť“ a podobne. Zároveň formulovali väčšiu dôveru k „známym“ kultúram.

Multikulturalizmus ako taký chápali rôzne, zväčša si ho spájali s vlastnou skúsenosťou so životom v zahraničí v rôznych krajinách, najmä v rámci západnej Európy, ale i mimo nej, ktoré boli charakteristické kultúrnou a etnickou rozmanitosťou obyvateľov a vysokým percentom migrantov v spoločnosti. Bola to skúsenosť so životom v prostredí, v ktorom boli súčasťou každodennosti ľudia pochádzajúci z rôznych krajín a táto rôznorodosť sa odrážala i vo verejnom priestore v podobe obchodov s rôznymi „exotickými“ potravinami, reštauráciami z celého sveta, nápismi v rôznych jazykoch, používaním rôznych rečí atď.

U mnohých však počas rozhovoru prišlo i ku kritickej reflexii multikultúrnej spoločnosti, identifikovaniu istých medzí, hraníc rešpektovania, k potrebe určiť pravidlá vzájomného spolužitia a spoločných kompromisov. Viacerí si neboli istí, či multikultúrna spoločnosť môže fungovať a iní zase nepovažovali za „ukážkovo“ multikultúrnu žiadnu krajinu.

Bezprostredná skúsenosť s inými kultúrami má teda potenciál prispievať k citlivosti mladých ľudí na rôznorodosť, odstraňovať negatívne predsudky a stereotypy, avšak nemusí to byť pravidlom. U niektorých účastníkov výskumu pretrvávalo silné nepriateľské naladenie voči cudzincom prichádzajúcim na Slovensko za účelom hľadanie nových životných možností a práce aj napriek skutočnosti, že sami sa na určité obdobie uplatnili v zahraničí.

Pojem Európan/ka a európska identita

Pre mladých ľudí bolo veľmi ťažké zadefinovať, čo to znamená „byť Európanom“, opísať či je niečo, čo spája európske krajiny, či existujú spoločné európske hodnoty, spoločná európska mentalita kultúra. Napriek tomu, že pocity „európanstva“ či „euroobčianstva“ boli mladým ľuďom zväčša cudzie, nepozorovali sme u nich absolútnu absenciu osobnej identifikácie sa s Európou. Miera identifikácie bola determinovaná podobou migračnej skúsenosti a úrovňou integrácie v cieľovej krajine. Mladí ľudia sa najčastejšie identifikovali so štátom, respektíve národom ako Slovák a Slovenka. Národná identita bola teda ich základnou úrovňou identity. Ďalšia často zmieňovaná identifikácia bolo v spojení s lokalitou, z ktorej pochádzajú, prípadne z väčšieho regiónu strednej Európy. Pocit Európanstva mladí ľudia spomínali zväčša v prípade, kedy boli konfrontovaní s väčšími útvarmi – v prípade pobytu na inom kontinente, napríklad v Južnej Amerike alebo v Ázii.